O službe Google – Vyhľadávanie kníh
• Prehľad
• Myšlienky a názory
• Všeobecná pomoc

Program pre partnerov
• Pre vydavateľov a autorov
• Pridajte sa teraz
• Pomoc pre partnerov

Projekt Knižnica
• Prehľad
• Knižniční partneri
• Pomoc pre knihovníkov

Oslužbe Google – Vyhľadávanie kníh

História služby Google - Vyhľadávanie kníh

Na začiatku bola služba Google - Vyhľadávanie kníh.

Dobre, nie celkom. Ale niekto by určite mohol namietať, že tento projekt je taký starý ako samotná spoločnosť Google. V roku 1996 boli spoluzakladatelia spoločnosti Google Sergey Brin a Larry Page postgraduálnymi študentmi počítačových vied a pracovali na výskumnej úlohe podporovanej projektom digitálnych knižničných technológií univerzity Stanford (Stanford Digital Library Technologies Project). Ich cieľom bolo uviesť digitálne knižnice do prevádzkyschopného stavu a ich hlavná myšlienka bola takáto: V budúcnosti bude väčšina knižničných zbierok aj v digitálnej podobe a ľudia budú používať „indexové prehľadávače webu“, ktoré vytvoria index obsahov kníh, analyzujú prepojenia medzi nimi a zároveň sledovaním počtu a kvality citácií z iných kníh určia relevantnosť a užitočnosť danej knihy.

Indexový prehľadávač, ktorý napokon vyvinuli, sa nazýval BackRub a bola to práve táto moderná podoba tradičnej analýzy citácií, ktorá inšpirovala algoritmy funkcie PageRank – jadro technológie vyhľadávania, vďaka ktorej je vyhľadávanie na stránkach Google tým, čím je – skrátka Google.

Už vtedy si Larry a Sergey predstavovali, že ľudia kdekoľvek na svete budú raz môcť z jedného miesta prehľadávať všetky knihy sveta a nájsť tie, ktoré hľadajú. Čo si však v tom čase ešte dosť dobre predstaviť nevedeli, to bol deň, keď naozaj spustia projekt, vďaka ktorému sa táto vízia stane skutočnosťou. Nasleduje stručná prehliadka niektorých hlavných míľnikov tejto cesty:

[2002]

Malá skupina pracovníkov spoločnosti Google začína oficiálne pracovať na tajnom projekte „knihy“. Začínajú sa konzultácie s odborníkmi o problémoch, ktoré bude treba riešiť, pričom prvou, jednoduchou, no zásadnou otázkou bolo: ako dlho by trvalo digitálne naskenovanie všetkých kníh na svete? Na veľké prekvapenie tímu sa ukazuje, že odpoveď na túto otázku nepozná nikto. Ako to už v spoločnosti Google chodí, Larry Page sa rozhoduje experimentovať na vlastnú päsť. Spolu s Marissou Mayerovou, jednou z našich prvých produktových manažérok, si jedného dňa v kancelárii pustia metronóm, aby udržali rytmus pri pravidelnom otáčaní stránok 300 stránkového zväzku. Trvá to celých 40 minút, kým sa prepracujú až na koniec.

Tím sa inšpiruje výnimočnými projektmi digitalizácie, ktoré prebiehajú po celom svete (napríklad projekt Kongresovej knižnice Americká pamäť, Projekt Gutenberg, projekt Milión kníh a projekt Svetová knižnica), a aby zistil, ako tieto projekty fungujú, začína tieto pracoviská jedno po druhom navštevovať.

Larry Page sa v rámci tejto poznávacej misie vydáva na Michiganskú univerzitu, ktorá je jednak jeho alma mater a jednak priekopníčkou v pokusoch o digitalizáciu knižníc, medzi ktoré patrili aj projekty JSTOR a Vytváranie Ameriky. Keď sa dozvie, že súčasný odhad času potrebného na naskenovanie siedmich miliónov zväzkov univerzitnej knižnice je 1000 rokov, oznamuje rektorke univerzity Mary Sue Colemanovej, že podľa neho by to spoločnosť Google vedela zvládnuť aj za šesť rokov.

[2003]

Člen tímu cestuje na dobročinný veľtrh kníh do Phoenixu v Arizone, aby zaobstaral knihy na testovanie nedeštrukčných skenovacích techník. Po nespočetných sériách pokusov tím vyvíja metódu skenovania, ktorá je oveľa šetrnejšia ako súčasné bežné vysokorýchlostné procesy. Táto správa tím potešila a ešte viac sa jej potešili samy knihy.

V tom istom čase napredujú aj softvéroví inžinieri tímu pri riešení komplikovaných technických problémov súvisiacich so spracovaním informácií z kníh, v ktorých sa vyskytujú neobvyklé veľkosti a typy písma alebo iné nepredvídateľné zvláštnosti - a to v 430 rôznych jazykoch.

[2004]

Poslaním knižnice Bodleian, ktorú v roku 1602 na Oxfordskej Univerzite založil Sir Thomas Bodley, bola vždy služba nielen akademickej obci, ale celému svetu. Tím navštevuje túto slávnu knižnicu a jeho členovia sú ohromení priateľským prijatím, akého sa im dostalo.

Počas prehliadky medzi haldami kníh im knihovníci ukazujú stáročia staré knihy, ktoré sa len výnimočne dostávajú na denné svetlo. Po prvý raz od čias, keď bol ešte Shakespeare aktívnym dramatikom, je na dosah sen o nesmiernom, exponenciálnom rozšírení úzkeho okruhu literárnych vedcov, ktorí majú prístup k týmto knihám.

Návšteva bola inšpiratívna a krátko po nej nasledujú stretnutia a rokovania vedúce k formálnej dohode o spolupráci, ktorej cieľom je digitalizácia jedinečnej zbierky viac ako milióna verejných kníh z 19. storočia. To sa má stať v priebehu troch rokov.

Medzičasom začína prinášať ovocie aj celý rad prieskumných rokovaní, ktoré tím absolvoval s niekoľkými z najväčších svetových vydavateľstiev. V októbri Larry a Sergey na Frankfurtskom knižnom veľtrhu v Nemecku verejne ohlasujú službu „Tlač Google“. Prvými vydavateľstvami, ktoré sa k tomuto programu pripojili, sú: Blackwell, Vydavateľstvo Cambridgskej univerzity, Vydavateľstvo Chicagskej univerzity, Houghton Mifflin, Hyperion, McGraw-Hill, Vydavateľstvo Oxfordskej univerzity, Pearson, Penguin, Perseus, Vydavateľstvo Princetonskej univerzity, Springer, Taylor & Francis, Thomson Delmar a Warner Books.

V decembri ohlasujeme začiatok projektu Knižnica v rámci služby „Tlač Google“, ktorý sa podarilo naštartovať vďaka partnerstvu s inštitúciami ako Harvardova univerzita, Michiganská univerzita, Newyorská verejná knižnica, Oxfordská univerzita a Stanfordova univerzita. Odhadovaný počet kníh v spoločnej zbierke týchto výnimočných knižníc presahuje 15 miliónov zväzkov.

[2005]

Rok po debute služby „Tlač Google“ sa tím vracia na Frankfurtský veľtrh kníh a oznamuje, že služba „Tlač Google“ prijíma partnerov z ôsmich európskych krajín: Belgicka, Francúzska, Holandska, Nemecka, Rakúska, Španielska, Švajčiarska a Talianska.

V súvislosti s naším cieľom zorganizovať a sprístupniť všetky informácie sveta sme Knižnici Kongresu USA na pomoc pri budovaní Svetovej digitálnej knižnice, ktorá bude poskytovať on-line prístup k zbierke vzácnych a jedinečných knižničných jednotiek zo všetkých kútov sveta, venovali tri milióny dolárov. Zároveň rozširujeme aj náš pôvodný program skenovania o projekt Knižnica, ktorý spočíva v digitalizácii historicky cenných diel zo zbierok Právnickej knižnice Kongresovej knižnice.

Spoločnosť Google mení názov služby „Tlač Google“ na Google - Vyhľadávanie kníh, ktorý presnejšie vystihuje spôsob, akým ľudia službu používajú. Tím tiež reaguje na spory, ktoré projekt Knižnica vyvolal medzi verejnosťou, a zapája sa do verejnej diskusie o základných princípoch projektu.

[2006]

Rektorka Michiganskej univerzity Mary Sue Colemanová vo svojom dojemnom prejave pred Asociáciou amerických vydavateľov (AAP) vysvetľuje, prečo sa univerzita rozhodla pre účasť na projekte Knižnica, pričom zdôrazňuje dôležitosť digitalizácie kníh, dáva ju do spojitosti i s prírodnými katastrofami ako hurikán Katrina a dodáva: „V túto vec sme vždy verili.“

V marci sa zúčastňujeme Londýnskeho veľtrhu kníh, na ktorom sa niektorí z našich vydavateľských partnerov delia o svoje doterajšie skúsenosti.

Krátko nato pozývame našich partnerov na diskusiu o tom, či chcú čitateľom predávať úplný online prístup ku knihám, priamo v prehľadávačoch. Toto je prvá z množstva nových možností, na ktorých pracujeme v úzkej spolupráci s vydavateľstvami, aby sme im pomohli experimentovať s priekopníckymi metódami predaja kníh online.

• Miesta v tejto knihe: V kombinácii so službou Mapy tu môžu používatelia v knihe listovať podľa zemepisných názvov, ktoré sa v jej texte vyskytujú (neskôr sme dali do prevádzky aj pokusnú vrstvu KML pre program Google Earth, ktorá má opačnú funkciu - používateľ si vyberie lokalitu a my k nej priradíme knihy).
  
• Populárne pasáže: Vytvárame nový spôsob navigácie medzi knihami, pričom sledujeme použitie jednej pasáže v rámci zbierky kníh.
• Moja knižnica: Umožňujeme používateľom využiť silu vyhľadávania Google aj v ich vlastných, osobných zbierkach kníh. Používatelia si začínajú organizovať a navzájom zdieľať svoje osobné knižnice, recenzie a hodnotenia.
• Nová domovská stránka (spočiatku len v USA): Poskytujeme používateľom viac východiskových bodov pre vyhľadávanie kníh a ich obsahu v našom indexe.